Cesta na Nový Zéland

(25.1.- 17.2.2002)

Kolíska bungee-jumpingu, prvý deň v Queenstowne (7.2.2002 - štvrtok)

Len pár kilometrov za Wanakou sa nachádza Puzzling World (teda svet hlavolamov). Sú to rôzne optické klamy, miestnosti so šikmou podlahou, hádanky či paradoxy. Vonku sa nachádza bludisko a na okrajoch 4 veže (ako bratislavský hrad). Úlohu zdolať všetky štyri som splnil až po polhodine, aj keď vzdušnou čiarou sú od seba možno 20 metrov. Naozaj to bolo obtiažne, no o to zaujímavejšie bludisko.
Ďalšia zastávka je kúsok pred Queenstownom - most na rieke Kawarau. Je to most, po ktorom viedla kedysi železničná trať, ale v súčasnosti sa používa už len na bungee-jumping. V skutočnosti to v roku 1988 bolo prvé miesto na svete, kde sa oficiálne a legálne začal hromadne skákať bungee a kvôli tomu sem prúdia každý deň desiatky bungeejump-chtivývh adrenalíncov. Na vysvetlenie - vynálezca bungee (istý Hackett) je Novozélanďan. Ak skočíte, za mastný príplatok si môžete odniesť aj videokazetu s vaším skokom a aj s najslávnejšími skokmi Hacketta (jeho nelegálny skok z Eiffelovky, ktorý bol úplne prvý na svete a po ktorom ho okamažite zatkli; vyše 200-metrový skok z Aucklandskej SkyTower pri oslave milénia (na porovnanie skok z Kawarau bridge je 35 metrov)). Nový Zéland (a okolie Queenstownu obzvlášť) je mekkou adrenalínových a viac či menej extrémistických športov a aktivít - samozrejme nič nie je zadarmo. To bol aj dôvod, prečo sme vlastne úplne na tieto aktivity rezignovali a radšej sme sa venovali "obyčajnej" turistike. Ale väčšina ľudí z nášho autobusu skočila a pekne sme mali možnosť vidieť všetkých na vlastné oči. Tak pasívne to vyzerá v pohode, ale iné je asi stáť hore na tej plošine). Niektorí odvážlivci si kúpili dokonca tzv. "Queenslandský trojskok" - most Kawarau (the first bungee), The Ledge (urban bungee - na kopci s nádherným výhľadom na mesto a jazero) a Ben Nevis (the biggest one). Ben Nevis (ako sme sa neskôr dozvedeli) je 134 metrov vysoký skok z lanovky = 8 sekundový voľný pád. Skúste si to predstaviť! Určite je to najväčší bungee-jump na NZ, vraj v Južnej Afrike je nejaký väčší, ale ten je dočasne odstavený a tak je Ben Nevis momentálne najväčší bungee-jump na svete(?). Bez záruky.
Z Kawarau bridge okolo jazera Hayes pokračujeme až do Queenstownu. Prichádzame okolo tretej. Tu nastáva spoločné fotografovanie a oficiálna rozlúčka. Doteraz sme až z Wellingtonu cestovali prakticky v nezmenenej zostave. V Queenstowne však väčšinou ľudia zostávajú na viac dní (napr. my na 3 noci) a keď idú do iných hostelov, je možné, že sa už neuvidia. Ubytujeme sa v hosteli Black Sheep (majú väčšinu miest obsadených a tak som v inej izbe než Janko, ale to vôbec nevadí). Po zložení vecí ideme do mesta. Queenstown leží na brehu jazera Wakatipu. Podľa sprievdocu má Queenstown len 5 tis. obyvateľov, ale vyzerá to minimálne na 20 tisíc. Všade samí turisti, obchody, reštaurácie. Promenáda pri jazere a dvojtisícové hory naokolo. Ako v rozprávke. Je nádherné počasie (a predpoveď skvelá aj na ďalšie tri dni) a tak sa vyvážame Gondolou (lanovkou) na kopec pod Ben Lommond Summit. Z lanovky vidíme už spomenutý mestký bungee - The Ledge (prekvapujúco nikto neskáče). Zhora sa nám naskytá fantastický výhľad. Celý Queenstown máme ako na dlani, jazero Wakatipu zachádza za kopec. Oproti nám sa týčia majestátne The Remarkables ("Pozoruhodné"). Dá sa odtiaľto podniknúť niekoľkohodinová túra na samotný vrchol Ben Lommond, ale niet času. Tak sa motáme okolo hornej stanice lanovky a sledujeme "sánkarov" ako sa na sánkach s kolieskami púšťajú po vybudovanej dráhe. Nechce sa nám opustiť tieto výhľady, ale nakoniec zídeme naspäť do mesta. Tam si dávame niečo pod zub a vraciame sa do hostela. Hráme biliard, prichádza Izraelčan Ady so správou, že väčšina ľudí z našj partie je v the World (taký klub v centre Queenstownu). Bol to vcelku príjemný podnik s kopou mladých z celého sveta. Tak sme si aj zatancovali a okúsili tunajší nočný život.

Voľný deň v Queenstowne, túra na Queenstown Hill (8.2.2002 - piatok)

Máme pred sebou celý deň v Queenstowne. Sťahujem si veci do Jankovej izby, kde sa uvoľnili miesta a po raňajkách už ideme do mesta. Náš hlavný cieľ je však Queenstown Hill - kopec nad mestom oproti Ben Lommond Summit. Okolo novostavieb domov a luxusných víl na svahu nad mestom stúpame do lesa. Tam sa držíme šípiek, ktoré nás dovedú až vrchol. Po asi 1 a pol hodine vychádzame z lesa a sme na lúke. Naskytá sa nám nádherný výhľad (podobne ako deň predtým, ibaže tentoraz z opačnej strany). Vidíme letisko s ranvejou a pristávajúce dopravné lietadlo. The Remarkables sa týčia nad Queenstownom a jazerom Wakatipu. Spektrálny výhľad dopĺňajú Cecil Peak, mestečko Frankton a náš včerajší vrchol, Ben Lommond Summit. Slnko pečie a tak sa ukrývame v lese v tieni stromov a tou istou cestou vraciame. Podvečer v hosteli stretávame Ryana a Adyho, ktorí sa práve stali trojnásobnými bungee-jumpermi a Andyho (dvojnásobný). S hrôzou nám opisujú hlavne 135-metrový skok Ben Nevis. Idem prejsť do Queenstown Gardens a nábreží, kde sledujem prichádzajúci parník a zapadajúce Slnko. Večer pozeráme ešte Adyho video so všetkými troma skokmi. Je to sranda a pre neho pekná pamiatka.

Jedinečný Milford Sound (9.2.2002 - sobota)

Vstávame skoro (6:20), aby sme nezmeškali odchod autobusu na Milford Sound. Čaká nás celodenný výlet do Národného Parku Fjordland. Cez Frankton, Kingston, Lunsden sa dostávame do Te Anau. Cestou vidíme stovky ovcí pasúcich sa na lúkach, ale takisto aj kravy, kone a dokonca aj srnky (srnie mäso je obľúbenou pochúťkou na NZ, mne však príliš nechutilo). Te Anau je mestečko ležiace na brehu jazera Te Anau (najväčšie na južnom ostrove) a je akousi vstupnou bránou do oblasti fjordov. Okolo nás začínajú vystupovať vysoké hory a my každú chvíľu zastavujeme a kocháme sa. Na vrcholkoch štítov vidíme ľadovce. Prechádzame Homerovým tunelom a šinieme sa po úzkej ceste, ktorá je v zime neprejazdná kvôli lavínam. Po dokopy štyroch hodinách vstupujeme do srdca Fjordland National Park - Milford Sound. Je to vlastne dlhočizný fjord, z ktorého takmer kolmo hore stúpajú hory. Napriek tomu, že samotná dedina Milford Sound má asi tak 15 obyvateľov, pristávacia dráha tu nechýba. My prestupujeme do výletnej lode a plavíme sa po fjorde. Kapitán lode nám prezrádza názvy kopcov, rozpráva rôzne zaujímavosti a prosí, aby sme nehádzali žiadne odpadky inde ako do smetných košov (Novozélanďania sú veľmi hrdí na svoju čistú prírodu a chcú ju zachovať aj pre ďalšie generácie). Pred nami sa objavuje Mitre Peak - najznámejší štít na Milford Sound, ktorý sme už videli x-krát predtým, ako sme sem prišli, v rôznych katalógoch. Vlny kvôli silnému vetru špliechajú až na palubu. Zastavujeme a vystupujeme pri podmorskom akváriu. Ideme do vnútra - vlastne my sme akokeby v akváriu a spoza skla sa na nás chodia pozerať ryby. Pokračujeme v plavbe. Na strmých svahoch niekde chýbajú celé pásy zelene (stromové lavíny = potrava pre ryby). Úžasné vodopády dlhé niekoľko päťdesiat metrov (kapitán nás ľutuje - vraj máme smolu, že neprší, vtedy býva vodopádov niekoľkonásobne viac a sú mohutnejšie (a my sme si pôvodne mysleli, že máme šťastie vzhľadom na tu, že tu vraj prší 250 dní v roku)). Približujeme sa na niekoľko metrov k tulenej kolónii, nevenujú nám však sebemenšiu pozornosť. Vychádzame na otvorené more (čo poznať aj podľa niekoľkonásobne väčších vĺn). Potom sa pomaly vraciame, opätovne vzhliadame na majestátne štíty nad nami a poriadne vyfúkaní nasadáme na autobus. Do Queenstownu je to vzdušnou čiarou len niečo cez 40 km, ale po ceste okľukou takých 270 km = 4 hodiny v autobuse. V Te Anau je pauza pre vyhladované žalúdky, ale my máme posledné drobné a zachraňuje nás iba bankomat. Dávame si nejaké sendviče. Takto posilnení v autobuse pospávame a počítame ovečky... V hosteli zisťujeme, že sa nám menili spolubývajúce. Ešte ráno to boli Kanaďanka Larisa a Holanďanka Inge, večer to sú už Erica a Jessica z Aucklandu - snáď prví novozélanďania, ktorých sme stretli s Kiwi Experience (a poslední). Večer idú do The World, my sa balíme a po vyčerpávajúcom dni zaspávame.